CYPRUS, 19. – 26. júna 2021
Na stránke apneaman.cz Kurzy a akce | Apneaman Martin Zajac vypisuje akcie pre rôzne úrovne pokročilosti freediverov. Počas roka 2020 sme sa „košickí apneamani“ poprihlasovali na dva, ale kvôli kovidu sme sa rozhodli neohroziť seba a rodiny a radšej ostať doma. Poprvý krát po vypuknutí pandémie sme sa odvážili ísť na kurzy až v roku 2021. Oba boli v júni: 4 dni v 45 m hlbokom bazéne DEEP SPOT v Poľsku (v tom čase najhlbšom na svete) a týždeň na Cypre.
Program na ostrove bol iný na ako kurzoch, na ktorých som doposial s Martinom bola. Pred obedom: potánie v mori, po obede: „Cyprus ako ho nepoznáte“.
Ubytovanie bolo rezervované v Kapetanios Odyssia hotel v Limassole – iba jednu ulicu od pláže. O 8:00 nás tam už čakal Savvas so Sašou. Vychystali sme sa do neoprénov, dali krátky breefing a Savvas nás na člne odviezol asi kilometer od brehu, tam kde mu hĺbkomer ukázal dno Stredozemného mora 100 m pod člnom. Martin a Savvas uviazali 5 bójok, rozdelil nás do družstiev podľa pokročilosti a zanárali sme sa. Na jednej bójke sme boli traja: jeden sa chystal na ponor, jeden „sejftil“ a tretí sa rozdýchaval – prísny buddy systém ako vždy. Zajko, Savvas a Saša „sejftili“ nás všetkých. Skončili sme o 12:00 a asi hodinu trvalo, kým sme sa člnom previezli nad vraky lodí. Dvakrát sme boli potápať na Costandis, a dvakrát na Lady Thetis. Oba boli potopené 22.2.2014.
Costandis mala kapitánsky mostík v hĺbke 15m, dno 21-22m. Lady Thetis najvyšší bod stožiara 6m a dno lode 18m pod hladinou mora.
Je 23.6.2021 a my sme nešli ako obvykle na pláž poblíž hotela, ale sme sa odviezli na vzdialenejšiu pláž prisoľnom jazere do Aya Napy. Zaparkovali sme, vystrojili sa a člnom sa doplavili cca 1,5 km od pobrežia kde nás čakala Zenobia. Martin so Savvasom uviazali 4 bójky s lanom pozdĺž celej lode a my sme sa pri nich striedali. Jednotlivé družstvá sme sa takmer nevideli, lebo bójky boli ďaleko od seba – samozrejme, keď dĺžka lode je až 172 metrov. Spočiatku bolo zanáranie sa kľudné. S postupom času však začali pribúdať turisti. Plavili sa na výletných lodiach a kotvili blízko nad vrakom. Niektorí sa iba z baluby pozerali do mora, niektorí grilovali, zabávali sa a boli hluční. Tí smelší zobrali náplne a potápali sa ku trajektu naloženého stovkami nákladných áut, ťahačov, ale aj traktorov, vysokozdvižných vozíkov a aút značky LADA. Okrem bubliniek od „skubákov“ začali okolo nás plávať aj hejná rýb kŕmené turistami z výletných lodí. Aj podmorský život na vraku, ktorej najhlbšie potopená časť je 45 a najplytšia 16, bol bohatý. Krása a niet divu, veď sme boli na jednej z top 10 najzaujímavejších vrakov na potápanie na svete!
Deň sa však ešte neskončil. Po pár hodinách sme vyšli z vody, dali si ľahký obed a vybrali sa do zálivu Cape Greco. Tí smelší, tzn. všetci okrem mňa, plávali pod kamenné výčnelky a jaskynky.
Jeden deň sa nám podarilo dostať sa aj neďaleko farmy na ryby. Pod vodou sme videli plávať tuleňa. Dva krát (pre mňa ku podivu v rovnakých časových intervaloch, asi 15 minút) oboplával náš čln. Akoby sa chcel uistiť, či sme ešte v „jeho teritóriu“. Stále však zmizol tak rýchlo a hlboko, že sme sa za ním nedokázali zanoriť. Aspoň, že sa Savvasovi podarilo natočiť ho.
Obedovať, alebo večerať sme chodili do reštaurácií. Našou najobľúbenejšou bol Carcoal grill, kde nám nosili super chutné typické Cyperské jedlá. Raz sme zašli aj do Bella Ciao, v ktorej bol personál a jej majitelia – dvaja briti, tak zhovievaví, že mi dovolili urobiť si vlastnú pizzu. Bohatú večeru sme mali aj v Sýrskej reštaurácii.
Nestravovali sme sa iba v okolí hotela, niekedy sme zašli aj na vzdialenejšie miesta, podľa toho aký program nám pripravil Savvas. Zaviezol nás do kláštora Timiou Stavrou v Omodos, aj na opustený hotel Berengaria. Dokonca nás zobral aj do „Limasol International Shooting club“, na strelnicu, kde sme si mohli vykúšať strielať na tzv. „holuby“. Ukázal nám aj ruiny starobilého mesta Kourion. Večer pred odletom nás všetkých 13 kurzistov pozval na večeru ku nemu domov. Usadil nás na terase pozdĺž domu a 3 ženy – jeho mama, manžleka a jej kamarátka nám nosili výborné jedlá. Otec griloval kúsky barana. Celý večer som sa s nimi bavila a rozprávala o receptoch. Dozvedela som sa, že jedlo pre nás pripravovali celé dva dni. Bola to jedna z najsrdečnejších včerí akú som zažila. Na druhý deň sme odlietali a s ostrovom sa rozlúčili návštevou malebnej dedinky Lefkara.
Na Cypre som bola na dovolenke niekoľko krát – plávať v mori a motať sa po mestách. Nikdy som ho však nezažila tak, ako na freediverskom kurze. Vďaka Martinovi Zajacovi som mohla zažiť Stredozemné more „z hlbín“ a vďaka Savvasovi na súši navštíviť miesta, o ktorých som predtým nikdy nepočula. Ďakujem.
Jana Lafková
