Moje začiatky, Jana Lafková, 15. – 16. septembra 2018
Na krytú plaváreň v Košiciach som začala častejšie chodiť keď som prihlásila deti na základný kurz plávania. Keď mi to rodinné povinnosti dovolili, po skončení pracovnej doby som chodila aspoň na pol hodiny na plaváreň. Raz som pri pokladni našla leták o kurze indoor freedivingu. Stála som tam a dlho naň pozerala lebo som nevedela, či je to niečo pre mňa alebo nie. Napokon som sa rozhodla šupnúť si ho do tašky. Doma som ho síce vybrala a položila na stolík na chodbe, ale nechala som ho tam ležať asi týždeň. Každý deň som niekoľko krát okolo neho prešla, pozrela sa na obrázok, prebehla text očami a stále som si nebola istá čo mám robiť.
Jeden deň po príchode z práce som sa nazlostila a pomyslela si: „Šak čo, nič sa mi nemôže stať, keď zavolám na číslo, ktoré tam je!“ A tak som aj urobila. Zodvihol príjemný hlas, ktorý mi poskytol základné informácie. Predstavil sa ako Richard Loukota a opýtal sa aké mám skúsenosti s freedivingom.
„Žiadne. Takmer vôbec neviem čo to je“ – odpovedala som.
„Tak potom sa prečo zaujímate o kurz?“ bola nasledujúca otázka.
„Lebo mám rada vodu“.
Posledná otázka a odpoveď sa opakovali niekoľko krát. Nemala som inú odpoveď, lebo iná odpoveď pre mňa neexistovala. Richard to vzdal a dohodli sme sa, že si zavoláme neskôr. A tak aj bolo. O kurze sme sa často bavili pretože hrozilo, že sa neuskutoční. Vypukla chrípková epidémia a kurz sa preložil na neurčito.
Raz sa mi Richard ozval, či by som chcela prísť na plaváreň „len tak“. Prišla som a vtedy sme sa stretli po prvý krát. Doniesol monoplutvu, ktorú som videla tiež po prvý krát v živote. Vyskúšala som si ju. Patrila jednej dievčine, ktorá mala náhodou rovnaké chodidlo ako ja, takže mi sadla. Vyskúšala som s ňou plávať a išlo mi to bez problémov. Vedela som, že to ešte budem chcieť robiť. Bola na predaj a tak som si ju kúpila. Chodila som s ňou všade, kde sa dalo – len do jazera nie, lebo tam nie je bezpečné plávať. Chodila som s ňou na plaváreň a kúpalisko. Richard ma naučil, že musím mať stále niekoho pri sebe, ako aj spôsob ako sa bezpečne vynárať. Tak som to robila.
Leto sa skončilo a bol ohlásený nový dátum kurzu: 15.-16. september 2018.
Miesto: Mestská plaváreň Košice
Kapacita: minimum 12 osôb, maximum 18 osôb
Cena kurzu: 178€
Lektor: Mgr. Martin Zajac
Cena mi vyrazila dych. Keďže som mala o freedivingu a o všetkom, čo s tým súvisí len minimálne informácie, nemala som šajnu koľko môže takýto kurz stáť. Čakala som oveľa nižšiu cenu, čo vyplývalo z mojej neskúsenosti. Ani meno Martin Zajac som predtým nikdy nepočula. Teraz už viem, že cena necelých 180€ za dvojdňový kurz je málo, pretože Martin Zajac patrí medzi najlepších trénerov na svete.
Deň pred kurzom som sa vracala zo služobnej cesty. Niekoľko letov odložili na neurčito alebo úplne zrušili. Bála som sa, že sa to isté stane aj s mojím letom a kurz nestihnem. Našťastie ten môj iba meškal. Do Košíc som priletela v deň kurzu, iba pár hodín pred začiatkom. Nevadí. Ráno som v pohode vstala a na únavu som nemyslela, lebo som bola plná očakávania. Doniesla som si to, čo nám odporučili – aj keď som väčšinu vybavenia nemala. Ráno sme sa stretli na Popradskej ceste v Košiciach. Ako všetci začiatočníci sme očakávali, že pôjdeme rovno na bazén, ale tréner nám vysvetlil, že pred vstupom do vody je dobré sa na to psychicky pripraviť. Vošli sme do kancelárie kde nám bola vysvetlená stavba ľudského tela a fyziológia človeka. Následne sme absolvovali autogénny tréning ako aj tréning na CO2 a O2. O 10:00 sme boli na plavárni, ale opäť sme si na bazén museli počkať – najprv sme mali strečing, dýchacie a relaxačné cvičenie na karimatkách na suchu.
Keď sme sa konečne dostali do vody, najskôr sme sa rozplávali. Potom sme si obuli plutvy, kto aké mal a skúšali si techniku bifín. Martin nás viedol, poúčal, radil nám ako to robiť lepšie. Potom sme si po prvý krát dali aj statiku – šesť kôl: minútu dýchať a minútu vo vode. Čas nám odpočítal Martin, takže sme vedeli kedy sa zanoriť a kedy vynoriť. Pri poslednom zanorení nás však na vynorenie nevyzval. Vynárali sme sa sami, postupne, tak ako sa kto cítil. Vynorila som sa posledná. Nikdy by mi nenapadlo, že dokážem tak dlho zadržať dych! Bola som z toho prekvapená.
Obed sme mali na plavárni a potom opäť teóriu v kancelárii a od 16:00 bazén. Tréner natáčal plavecké techniky a neskôr počas teórie sme ich spolu analyzovali.
V nedeľu bol program podobný, avšak všetci sme zaznamenali zmeny – iné pocity, iné výkony. Kurz nám všetkým zúčastneným ukázal a naučil ako bezpečne zvládnuť ponor, dosiahnuť vyššie výkony a zvýšiť sebavedomie pod hladinou a v neposlednom rade ako relaxovať počas celého úkonu. Nie len že sme lepšie pochopili problematiku apnoe, ale naučili sa aj lepšie vnímať svoje telo, čo je výborným predpokladom pre zvládanie krízových situácií v bežnom živote. Naučili sme sa viac o samých sebe, o tom čoho sme schopní, v čom by sme sa mohli zlepšiť. Bola to pre mňa brána do sebapoznania nie len vo vode, ale aj bežnom živote.
Po úspešnom absolvovaní sme získali medzinárodný certifikát Indoor Freediver. Dostala som malú kartičku, ktorú som začala každému ukazovať. Nie je to iba kartička, pre mňa je v nej obsiahnuté všetko to nové, čo som zažila počas dvoch dní víkendu. Celkom neobyčajného víkendu. Prvý krát som spoznala čaro freedivingu. Už viem o čom to je. Stal sa zo mňa nový človek, bohatší o skúsenosť a poznatok. Našla som si novú záľubu. Som šťastná.
Jana Lafková
