2020, otužovanie
Jana Lafková, Radovan Körner
Zavreli nám plaváreň, aj sauny, wellnes, aj posilňovne, aj iné zariadenia kde by sa mohlo stretnúť viac ľudí. Je lockdown. Kvôli covid-19. Snažíme sa cvičiť individuálne doma. Aj vychádzanie von je obmedzené iba na venčenie psa. Postupne sa to uvoľnuje a môžeme chodiť aspoň na prechádzky s rodinou. Postupne sa môžeme stretávať, nie však viac ako šiesti. Niektorým členom klubu chýba voda. Dohodli sme si stretko na Bukovci aj keď je chladno. Zanárať sa nedá, hĺbky robiť nebudeme, ani statiky. Nevadí, budeme otužovať. Začali sme sa stretávať v nedelu o 10:00. Kto mohol a chcel, prišiel. Niektorí prišli sami, niektorí s rodinou, ktorá ostala stáť na brehu a drkotať sa pri samotnom pohľade na nás. Vyzliekli sme sa do plaviek, nechali si iba čiapku, rukavice a na chodidlách neoprénové ponožky, alebo „ježkovky“. Každý mal svoj dôvod prečo prišiel a vošiel do vody. Aj časy sme mali rôzne – každý ostal v Bukovci tak dlho, ako chcel. Všetci sme však mali jedno spoločné – radosť s aktivity, ktorú sme si vymysleli a stále sme odchádzali domov, na nedeľný obed, ako noví ľudia s výbornou náladou a akoby „novým telom aj duchom“.
Niekedy aktívny člen klubu Radovan Körner o otužovaní napísal:
Prečo som začal?
Asi pred 7 mimi rokmi som mal vzhľadom na stresy v práci opakované problémy s imunitou, veľmi časté nádchy, angíny, zápaly priedušiek, pomaly zápaly pľúc, chronickú únavu. Lekár mi menil jedny ATB za druhé (popritom všetky tie sirupy, cmúľacie tablety, spreje a nezmysly) a keď vyslovil pamätnú vetu, že „Rado ja Ti už nemám aké dať, väčšinu ATB si mal“, som tento prístup zavrhol a začal pátrať po inom. Odpoveď som našiel v otužovaní sa studenou vodou. Inšpiroval ma tento borec, a nie – nie je to Wim Hof 😊
Začal som teda prozaicky, studenou sprchou každý deň – bez prestávky, počas celého obdobia, t.j. teraz už asi 7 rokov. Postup teda je:
Začnem normálnou príjemnou teplou sprchou, pre osobný pocit, aj rozšírenie ciev – oplach vrátane hlavy. (Nepreferujem postupy dostávať rozospaté telo do okamžitého stresu pod studenú vodu.) Na záver prepnem na maximálne studenú čo to dá (líši sa to podľa regiónu – skúste to na tatranskom penzióne 🙂 a smerom od hlavy dole nechám prúdiť studenú vodu. Hlavu potom obídem a pokračujem na tele, aspoň 2 – 3 minúty. Efekt poznám podľa typického začervenania. Prúd sústreďujem na ruky, nohy a následne držím na hornej polovici tela, keďže v tých miestach je rozložený hnedý tuk. O ňom nižšie. Ranné sprchy nazývam kalením meča. 😊
Postupne som prešiel na plávanie v prírodnej vode, keďže bežne robím v sezóne dĺžky na Bukovci (vrelo odporúčam podvečer v lete, nádhera). S pokračovaním v mesiaci september, október, november, december a vrchol sezóny je január. Pri studenej a ľadovej vode, keď je na hladine hrubá vrstva ľadu, už len statické státie. Môj limit bol 12 minút v 2 st. vode. – ale toto bol skutočne limit, ktorý ma veľa naučil. Ranné sprchy ostávajú trvale. Intervaly otužovania na prírodnej vode som zväčša držal tak 1 x za týždeň, čo som vyhodnotil ako úplne postačujúce minimum. Dá sa chodiť viackrát, ale viac ako 3 x za týždeň neodporúčam, telo sa už nestíha regenerovať a pozitíva sa začnú zásadne zmenšovať.
Moje výsledky:
Po čase som si uvedomil, že mi zmizli obyčajné nachladnutia, nádchy, sople, pokašliavanie, zápaly priedušiek, angíny atď. Mal som obdobia, že som sa tomu viac venoval, napríklad som dal ráno studenú sprchu vrátane hlavy, ktorú som neosušil a išiel som vonku v zimnom období, slabé vrstvy oblečenia, alebo niekoľko kilometrov chôdza v tričku pri – 10 st. C. Nikdy som neochorel a to ma poučilo, že naše vnímanie prirodzenej imunity a odolnosti je posunuté kamsi na teplý vyhriaty gauč.
Zvýšilo to moju psychickú odolnosť a vyrovnanosť a vnímanie svojich vlastných schopností.
V čase experimentovania som sa naschvál vystavoval kašľajúcim ľuďom (dnes by to bolo otázne 🙂 Niekedy som cítil, že som s niečím v kontakte, podvečer som mal mierne zvýšenú teplotu a únavu, schúlil som sa a vyspal… nazývam to vlčím spánkom 😊. Ráno som bol bez akýchkoľvek príznakov. Chcel som vylúčiť možnosť, že tým že cestujem do firmy v aute a som vo vlastnej kancelárii, nie som v tak častom kontakte ako človek denne cestujúci v MHD. Podnietilo to moje štúdium v oblasti biochémie, a mikrobiológie, ktorú mám doteraz ako koníček. Som v tom amatér, ale veľmi veľa som pochopil.
Zlepšilo to moje vnímanie meniacich sa sezónnych období a zvýšilo kontakt s prírodou. Pozmenil sa mi pohľad na sychravé, daždivé, alebo veterné podnebie. Každé beriem rovnako a ako príležitosť na aktivitu. V psychickej oblasti a oblasti sebavnímania som pocítil istý relativizmus v tom, čo človek dokáže alebo nie. To, samozrejme, platí aj vo freedive v plnej miere. Začatie dňa si neviem predstaviť bez ľadovej sprchy. Bez nej som malátny a pripadám si zaspatý a prihlúply (povedzme že nie bystrý :). Ranný rituál vodou spojím s modlitbou, čo zosilňuje efekt. Inak to isté doporučujem praktikovať aj pri vstupe do prírodnej vody, čo na jednej strane mení spôsob vnímania dotyku s ľadovou vodou (vnímať to ako odmenu, nie ako čas ktorý potrebujem pretrpieť) a na strane druhej je vyjadrením úcty k prírodnému prostrediu.
Pozitíva sú teda zrejmé.
Uvediem aj negatíva a prípadne vysvetlím ohrozenia. Ak budete dobre chápať čo sa v organizme deje, pochopíte, že nie je nutné predlžovať čas vo vode. Pretože:
Pobyt v ľadovej vode nie je prirodzený, je to v podstate život ohrozujúci stav. Prečo? Z nižšie uvedeného textu pochopíte, že v tejto terminológii rozlišujeme „JADRO“ (vnútorné orgány, mozog, srdce, pečeň, pľúca – všetko orgány náročné na energiu ) a „obal alebo kôru tela“ (koža). V čase pobytu vo vode telo spúšťa záložné procesy vedúce k tomu, aby ste vo vode prežili po nevyhnutný čas – poviem to ľudovo : dostať sa na breh a do tepla. Preto zúži cievy na periférii tela a sústredí sa na akumuláciu tepla v JADRE tela a vylúči do mozgu endorfíny a dopamín (preto tie pocity vo vode približne po 2 minúte), aby ste nepodliehali stresu a zabezpečili zmenu prostredia, povedzme vylezením na breh. Nevyhnutný čas, nie je nekonečný, je limitovaný!!! Pri pobyte vo vode sa Vám zrýchľuje metabolizmus, dochádza k rýchlemu spaľovaniu glukózy z krvného obehu, následne k čerpaniu glykogénu ako zásoby glukózy z pečene. Samotná pečeň má trvale pri svojej prevádzke teplotu cca 40 °C, čo je energeticky náročné. Pod jadrom chcem upriamiť pozornosť na mozog, ako riadiace centrum. Mozog Vám riadi všetko vrátane dýchania. Pre fungovanie potrebuje glukózu a príslušnú procesnú teplotu. Keďže Vám po celý čas prúdi krv prostredníctvom ciev, žíl a tepien dochádza k prechodu tepla v týchto sústavách. Cievy na periférii tela sú stiahnuté. Cez žily sa vracia ochladená krv z periférie — k jadru tela. To postupne chladne až môže dôjsť ku kritickej hranici, kde sa podchladí jadro a môže dôjsť k zástave srdca, alebo k dekoordinácii kvôli nízkemu stavu glukózy v krvnom obehu a nefunkčnosti mozgu. Pri mojom limite v ľadovej vode som toto zažil. Pocit vo vode som mal normálny, nemal som triašku a cítil som sa výborne kvôli zaplaveniu mozgu endorfínmi. POZOR!! Toto je klamlivý stav, absolútne nezodpovedajúci tomu čo sa deje v organizme. Vyliezol som vtedy z vody len na základe času (12 minút v 2 °C) a nejakej intuície, keďže som sa snažil v tom čase lámať rekordy. Na brehu som pocítil, že som na pokraji straty vedomia a podľa vyjadrenia kamaráta som mal v tvári zelenú farbu. Po neskoršom dôkladnom 😊 preštudovaní som dospel k tomu že som nemal ďaleko k zástave srdca. Takýto stav rozbeháte iba masážou srdca, umelým dýchaním alebo defibrilátorom. Chcem na toto dôrazne upozorniť a opakujem, že z hľadiska dosahovania benefitov nie je nutné, ba je priam život ohrozujúce predlžovanie pobytu vo vode. Treba si veľmi dobre zvážiť hospodárenie s energiou, ktorú mate k dispozícii. Teda pobyt vo vode, následný beh na brehu a zahrievanie. To všetko spaľuje prepotrebnú glukózu, ako aj v zásade nonstop ochladzuje jadro tela. Po východe z vody, sa pumpuje krv do periférnych ciev, spolu s ďalším teplom z jadra. Je potrebné si uvedomiť, že vyššie výkony v otužovaní sa budujú rokmi a sú ovplyvnené stavbou tela, metabolizmom, vrstvou tuku, ale aj skrytými vecami ako prípadná chyba na chlopni srdca alebo zúžená cieva.
Moje doporučenie je: Nechodiť otužovať unavený a hladný a nikdy podobne ako vo freedive sám. Jedlo pred otužovaním je ideálne v podobe zložených sacharidov s postupným uvoľňovaním glukózy (napr. ovsená kaša, alebo iné) tak, aby som mal dostatočné zásoby glukózy a glykogénu. Teda aspoň hodinu pred akciou. Prísne si sledovať čas a počítať aj s následnou záťažou na brehu. Rozlišovať medzi studenou a ľadovou vodou. Rozlišovať medzi vodou stojatou a tečúcou a rozlišovať či vo vode stojím, alebo plávam. To všetko má vplyv na spotrebu tepla a glukózy ako pohonu pre mozog.
Viac foto v galérii