Egypt – Sharm El-Sheik, 11. – 21.11.2018
Na jeseň 2018 sme s mojím kamarátom Vladkom Olešom chceli ísť na freediverskú dovolenku niekam do tepla. Aby sme nazbierali aj nejaké nové skúsenosti, a hlavne sa vo freedivingu zlepšili, rozhodli sme sa, že si našu kvalifikáciu zvýšime na Level III v škole Apnea Academy. Po predchádzajúcich skúsenostiach a úplnej spokojnosti sme si vybrali kurz pod vedením Martina Zajaca v Sharm El-Sheik v Egypte.
Po ceste autom z Košíc do Prahy, kde sme sa na letisku pripojili k ďalším účastníkom kurzu, a po asi 4 hodinovom lete sme skoro ráno 11. novembra pristáli v Sharm El-Sheiku. Egypt nás privítal krásnym slnečným počasím a dvomi vynaliezavými šoférmi, ktorí dokázali dopraviť cca 40 freediverov s celou výstrojou dvomi mikrobusmi do hotelového komplexu.
Hotel bol velmi pekný, ale hlavne mal profesionálnu freediveverskú základňu Freediving World Apnea Center, v ktorej záujemcom požičajú alebo predajú všetko potrebné vybavenie. O tom, že je to naozaj potápačská základňa, kde personál vie, čo robí, svedčí aj skutočnosť, že klientov obsluhuje aj jej majiteľ Andrea Zuccari – freediver, ktorý minulý rok potopil 185m v disciplíne Variabile No-Limits. Pri hotelovej pláži boli v mori umiestnené bójky s hĺbkami od 20-80m a veľká závodná plošina so sledom do hĺbky až cca 200m. V areáli hotela bol aj 25m bazén so sladkou vodou, ideálny na tréning statiky a dynamiky v bazéne. Proste úžasné podmienky pre tréning všetkých freediverských disciplín. No hlavne – bol november a my sme boli v Egypte, kde bolo teplo, hlboká voda s krásnou cca 30m viditeľnosťou, ale najmä tu boli ľudia pripravení naučiť nás viac, ako sme si dokázali predstaviť. Čo viac si slovenský freediver môže želať.
Po ubytovaní v pekných čistých izbách sme sa všetci stretli pri bazéne na spoločnom mítingu. Martin Zajac ako hlavný tréner nám predstavil ostatných inštruktorov, oboznámil nás s programom kurzu a rozdelil nás do skupín podľa toho, akú kvalifikáciu máme a čo by sme na kurzoch chceli dosiahnuť. V potápačskom centre sme si požičali závažia na opasok, prípadne inú výstroj, ktorá nám chýbala. Potom, ako sme mali kompletnú výstroj, sa kurz okamžite naplno rozbehol.
Kurzy vedené Martinom Zajacom sú veľmi náročné, pretože Martin a jeho inštruktori z APNEAMAN využijú každú minútu dňa aby svojich zverencov naučili čo najviac. Náš bežný deň začínal hneď po zobudení asi 30 minútovým autogénnym tréningom pod Martinovým vedením. Po ľahkých raňajkách nasledoval strečing a dychové cvičenia pri bazéne. Potom sme sa presúvali do bazéna na tréning statiky, alebo dynamiky, ktorý trval až do obeda. Po hodinovej prestávke po veľmi ľahkom obede sme sa opäť stretli pri bazéne, kde sme znova začínali strečingom, dychovými cvičeniami a pokračovali odchodom do mora na bójky, kde sme boli až takmer do večere. Po večeri sme sa pravidelne všetci stretávali v bare na pláži, kde sme popíjali zelený čaj a preberali, aký sme mali deň, aké boli naše pocity a úspechy z tréningu. Potom sme po skupinách, do ktorých nás na začiatku rozdelili (podľa úrovne kurzu), preberali teóriu a nácvik rôznych techník na ďalší deň. Toto trvalo približne do 22.00-23.00, kedy nás Martin prepustil na izby, aby sme nabrali silu na ďalší, rovnako náročný deň. Martin nás zoznamoval aj s mentálnym tréningom, spoznávaním samého seba a rovnako aj so spôsobmi naplánovať a pripraviť si fyzický a kondičný tréning. Jindřiška Zajacová nám niekedy miesto strečingu naordinovala jógu, alebo sa nás snažila naučiť správnu techniku plávania s monoplutvou. V rámci tréningu sme si vyskúšali aj potápanie so sledom, kde nás tento podvodný výťah riadený niektorým z inštruktorov vzal do hĺbky, a následne vyniesol na hladinu. My sme sa museli sústrediť iba na vyrovnávanie tlaku. No a aby toho nebolo málo, tak sme sa pred záverom kurzu zúčastnili miestnych pretekov, ktoré usporiadala základňa Freediving World Apnea Center. Bolo zaujímavé vidieť a zažiť, ako to na skutočných pretekoch funguje.
Z predchádzajúcich riadkov je zrejmé, že kurzy u Martina sú naozaj veľmi náročné a určite sa na nich každý študent naučí oveľa viac, ako je potrebné pre jeho kvalifikáciu. Martin vraví, že je potrebné splniť limity stanovené na získanie potápačskej licencie, ale ešte dôležitejšie je naučiť sa potápať bezpečne. Preto sa snaží dať svojim študentom čo najviac informácií v rámci teórie a skúseností z bazéna i mora.
Musím priznať, že bolo až neuveriteľné každý deň po večeri počúvať všetkých kurzistov hovoriť o tom, ako sa ich výkony v bazéne, alebo v mori zo dňa na deň zlepšujú. Napriek tomu, aký bol tento kurz náročný, som za celý čas nepočul, že by sa niekto sťažoval, alebo radšej miesto potápania ostal ležať na pláži. Martin a jeho ľudia z nás dokázali dostať viac, ako sme si mysleli, že v nás môže byť.
18. novembra sme si urobili šnorchlovací výlet loďou do národného parku Ras Mohammed. Ráno nás autobus odniesol do prístavu, kde na nás už čakala výletná loď. Prvá zástavka bola na lokalite Coral Bay, kde sme si užívali nádherné koralové útesy plné života, malé jaskynky a krátke tunely, ktorými sme mohli preplávať obklopení životom, ako v najkrajšom akváriu. Keď sme sa približne po hodinke šnorchlovania vrátili na loď, presunuli sme sa na lokalitu Shark Reef a Yolanda Reef. Je to pekná lokalita s veľmi bohatým životm, kde je možné stretnúť aj väčšie živočíchy. My sme mali šťastie na korytnačky, barakudy, raje a krásneho napoleóna.
Samozrejme sme si prezreli aj vrak lode Yolanda, hlavne jej náklad – vane, umývadlá a toaletné misy. Na rozdiel od samotného vraku, ktorý už skoro splynul s moským dnom, je tento náklad neprehliadnuteľný. Pred koncom nás ale čakalo najväčšie prekvapenie, keď sme stretli veľrybieho žraloka, ktorý nám (tomu veľkému húfu potápačov) dovolil, aby sme s ním niekoľko minút plávali, fotili si ho a kamerovali. Napriek tomu, že to nebol nijaký obrovský kus – nemal viac ako 6m, to bol zážitok, na ktorý freediver hneď nezabudne. Bolo to jednoducho úžasné zakončenie nášho výletu v parku Ras Mohammed.
Nasledujúcim dňom sa kurz skončil a domov odišli takmer všetci jeho účastníci. V hoteli zostal iba Martin Zajac, jeho dcéra Jindřiška, inštruktor Pája, môj buddy Vladko a ja. Naraz sa všetko zmenilo. Kurz skončil, a my sme už nemali žiadny pevný program. Čas sme využili šnorchlovaním pri útese pred hotelovou plážou, vyhrievaním sa pri bazéne, potápaním na bójkach a večer sme pokojne sedávali a rozprávali sa s priateľmi o potápaní a o živote vôbec. V tejto pokojnej atmosfére posledných dní sa nám podarili aj najlepšie výsledky. Jinřiška potopila CWT 72m, Pája mal tiež svoj najhlbší ponor a prekonal sa aj Vladko, ktorý v CNF potopil 35m.
Bol to jednoducho vynikajúci kurz a krásny výlet, na ktorý budeme s radosťou spomínať. A ja dúfam, že sa spolu do Sharmu ešte vrátime.
Ján Haščák